Najstaršie prípitky

Toto sú prípitky z Augusta 2006 na počesť Asylum Actas. Uchovám ich pre prípad, že by v budúcnosti nadobudli hodnotu… len to a iné nie.

//

23/08/06 [Vanitas vanitatum]
Vrámci jesennej intergalaktickej interrebélie ma asi opustil tvorivý génius. Myslel som, že sme priatelia ale on zrazu chcel všetko splatiť. Povedal som mu, že dostane, čo mu patrí, keď ho odhalím svetu. V tom chytil amok a ušiel. Viac som ho nevidel… Muselo sa to stať už v skoršej dynastii rebélie, pretože mi dlhší čas chýba. Neviem čo mám robiť, mám ísť ďalej alebo sa vraciať preňho? Musím sa zastaviť a rozhodnúť… keď tak učiním – oznámim to.

20/08/06 [2AM]
Estetizus vo mne šepká spi, spi… Publikujem teda úryvok spisov o 2AM, pre verných čitateľov.
O druhej ráno neexistujem. Tesne predtým sa z tohto sveta vyparím. Môj duch sa vyparí. Rozplyniem sa vo vzduchu čo nás obklopuje. Plynule, všetko čo som a každá myšlienka sa rozpije ako úzky prúžok dymu v priestore tohto zvláštneho sveta. Neexistujem tu. Inak si to neviem vysvetliť, prečo je svet o druhej ráno taký životaschopný a húževnatý. Taký živý. A veľmi melancholický. Plakal by som a zaľúbil by som sa. Radšej tu už o druhej v noci nechcem existovať.

18/08/06 [týraný kúsok šťastia]
Je taký môj vesmír? Tma ako placenta okolo mojej malej entity a hviezdy ako diery v nej. Svet za tmou je žiarivý a trblietavý… Úúú… Teda pozorujem diery a hľadám niekoho kto by na mňa zvrchu kýval. Ale aj keby – možno je moja tma taká veľká a tie dieri sú potom strašne vysoko. To by som nikoho nevidel ani keby som si oči vyočil. Preto sa sústredím len na ten obrázok pred očami. Ozvučený autami valiacimi, rútiacimi sa ktoviekam. Predstavujem si že zvuky idú z oblohy… mmm, dnes v noci je tam rušno. Tak preto mi nikto nekýva! Skúsim zajtra. Ach, nie! Zajtra mám ja rušno…

15/08/06 [cold silence grow]
Odmlčiavam sa v záujme vyšších cieľov a nižších potrieb… Moja roztrieštená osobnosť sa snaží pozbierať svoje najžiarivejšie kúsky a vrátiť ich naspäť do vedomia. Porežem sa, porežem…

08/08/06 [hero of the day vol.1]
Úplný začiatok. Takto vyzerá. Svetlo na konci tunela – toho, čo sa zužoval. Dostali ste sa do Asylum Actas Ostium, čiže vstupu do komunity. Vstup ako malé okienko, v ktorom možno uvidieť svety tak trocha mimo Vášho prahu. Takú krajinku v guli, ktorá sa zmestí do dlane. A sneh padá a padá. Bŕŕ, trochu čarovné… čo už.

Komunita koho… Pár naozaj talentovaných jedincov. Všetci tak trocha exhibiciovaný, sám neviem prečo…

08/08/06 [hero of the day vol.2]
…sám neviem prečo. Ale to asi nie je dôvod. Počúvať myšlienky v hlave a poslušne ich šíriť ďalej. Možno niekto si xcel postaviť pevnosť, v ktorej by zadržal svoje jesenné melanxólie a sekundy pred východom slnka. Pocítil neuveriťeľnú životasxopnosť v každej bunke tela a xsel ju dokonale absorbovať aj potom čo musel zatvoriť oči pred skutočnosťou.Takže hrdina dňa je Royko.

08/08/2006 [ostium] + muel
správa // Dnes sa spustila sekcia Ostium. Keď dosiahne finálnu formu, ktorá nadobudne určitý stupeň dôveryhodnosti… potom sa postupne budú pridávať podstránky jednotlivých členov a to v tomto poradí: Gail, Muel, Slečna K., persona # L. a persona # M. To je 5 členov. Zmena programu vyhradená.

Ďalej bude fungovať tvz. newsletter – týždenné alebo občasné správy o dianí v komunite (opäť zmena vyhradená). Spôsob objednávky – mail na info@asylumactas.com s textom newsletter. Zatiaľ zadarmo. Účasť členov komunity je (takmer) samozrejmá.

Ak by niekto cítil potrebu pripojiť sa do vnútorných kruhov komunity, alebo by cítil že je génius > mail na muel@asylumactas.com s udaním dôvodu žiadosti. Žiadosti ako: “Som génius,” sa neakceptujú.

05/08/2006 [memoria stoica] + muel

keby som mal namiesto hlavy hviezdu
keby som mal namiesto hlavy kyticu hviezd
tebe by som jednu určite dal
tak ako som ti dal hlavu
+

správa // Deti známych umelcov majú mapy namiesto kobercov. Ja mám mapu na oblohe. Pri dodržaní kurzu sú to ešte… dva dni.

04/08/2006 [alles ist schwer] + muel
Dnes nič nevyšlo. Celý čas som bol unavený a všetka snaha bola bolestivá a márna. Bol to kritický deň. Škoda, že som to pochopil až na jeho konci. Urobil by som si iný program.

bdela mdloba na javisku
fantóm môjho divadla
bledli herci a schlo hrdlo
všeobecne bolo blbo
dlho dlho dlho dlho
+

správa // Kruhy sa usilovne točia, aj keď to nikto nevidí. Ja tiež. Už čoskoro nazbieram kríže a iné bremená na kopu a začnem ich páliť.

03/08/2006 [o tom ako rozmlátiť tvár na krvavú mäsovitú kašu, v jeseni 2005] + muel
Pretože tá tvár je tu – živá, blízka. Ak chcem, môžem sa jej dotknúť. Má svoju vôňu – jedinečnú, akú nemá žiadna iná. Má svoj príbeh, ktorý by sa dal zapísať do desiatok zväzkov kníh. Tá tvár hľadí na mňa. Možno nie priamo – očami, ale to je jedno. A ja mám čím ďalej tým viac pocit, že pokiaľ niekde existuje, ja som malý a menší (strácam sa). Tá tvár si získava všetko moje (bojím sa). Zrazu cítim, že jediná možnosť ako sa upokojiť, stratiť ten strach z krádeže je zbaviť sa tej tváre. Keď už sa do toho dám, ide to nebezpečne ľahko. Tvár mizne v hmle a vynára sa predo mnou iba neforemná maska. Tupá gumová hlava s ovisnutou gambou. Túto masku už nikto nemôže milovať. Táto maska je bezcenná a úplne bezbranná. Jej príbeh ma nezaujíma. Nezaujíma nikoho. Pociťujem úľavu. Opadáva zo mňa kostra nástroja, ktorý splnil svoj účel. Vraciam sa naspäť. Tvár sa už nevráti. Nemôže. Neexistuje. Chvíľu sa to zdráham pochopiť ale postupne sa obraz živej, hmotnej, blízkej tváre prelína blednostným pôsobením plynutia a ja sa uvoľňujem z okov minulosti. Jej, mojej.

// Tento spis je z negentlemanskej éry, poslednej jeseňe, divo unášanej živelnosťou. Keď každá bunka cítila život v jeho surovej forme. Dýchala kyslík priamo krvou alebo akoby som to vysvetlil… nuž, akokoľvek.

správa // V súčastnosťi sa oplodňuje pár entít pre zrod istej spoločnosti. Cítil som istú zodpovednosť to prehlásiť, zodpovednosť pred myšlienkami, ktoré chcú byť šírene a myšlienkami, ktoré nás ovládajú. Pôrod sa nezadržateľne blíži, potratky sú udržiavané pri šedom vedomí, tunel sa zužuje. Prichádza náš čas – primetime…

02/08/2006 [hospitalizácia] + muel
Som nespokojný: 1. s farbou noci – rýchlo bledne; 2. s deravou prikrývkou tmy. Táto noc je hanba tejto ustanovizne. Nech ma spánok vyzdvihne mimo, na miesto dokonalej mäkkej a prázdnej tmy. Už nechcem viac počúvať verše toho šialenca…

zatúlané hviezdičky
slabé svetlo chladničky
čierne nechty
nenávisťou rozškriabaná tabuľa

rolety ako mreže
dážď ako z rany

a svet ma reže
a svet ma reže
a svet ma reže
+

01/08/2006 [dôvod hospitalizácie] + muel

neviditeľný génius zapisuje myšlienky prstom do vetra
jeho bolesť žiari zo striech do noci ako slepá hviezda
jeho nemé telo je iba schránka pre pušný prach
jeho krik ako ozvena (z času)
a ston ako mimovoľný vzdych

cez hluché dni
tiahne zo striech ako tieň
chromého vtáka

na hlavu nexse liek lebo lieky ho priviedli sem
na strechy, vzhliadať z výšky
čakať prílet ohnivého spasiteľa – kus bludného vesmírčana

žiadne dieťa nebolo zranené
v príbehu kde pohlavný aktér je záhradník

a vrahom je
hlava bez uzdy
+jeden z úľa