Manifest

Pokiaľ sa neprejaví u mňa schizofrénia vyššieho stupňa, uspokojím sa z manifestom, ktorý som spísal pre Asylum Actas.

+

Sme generácia, ktorá nepozná funkciu hranice. Definovaný slobodou a blahobytom, konštantným pohybom v zmysle a závislosťou v priestore. Sme zachytený medzi dianím. Máme ešte zdravé jadro ale 80% energie sa spotrebúva na hybernáciu v okolí, ktoré sa neustále rozpína. Spájame svety, čo odmietame. Sme prievozníci.

Odmietame rozumieť, lebo svet žije v holej pravde škvariacej sa v technologickej katastrofe. Prejavujeme sa aby náš pohyb mohol tiecť tak ako je jeho podstata definovaná. Žijeme vo všeobecnom prímerí s ľudskou chástkou topiacou sa v emóciách svojich obkolesení. Preto sa neobkolesujeme. Vyskytujeme sa len v nízkych číslach a chodíme potichu.

Necítime poslanie – lebo svet má všetko. Všetky naše myšlienky sú reinkarnované. A hoci tomu neveríme, môžeme predpokladať, že tak isto sú aj naše duše špinavé a použité, predané nám s pretočením tachometrom. V tejto reťazi však cítime aj silu. Silu, cez ktorú sa spájame medzivnútrotelovým kontaktom.

Nevieme sa premostiť z tela. Sme zapojený do súčasného sveta bezbranne vo forme opensource a čakáme na ranu bytia, ktorá nás znova zadefinuje.