Post Rock

Keď vychádzam z domu je neskorý večer. Premávajú posledné autobusy. Sadnem na jeden z nich. Spolucestujúci sú zmorený dňom alebo vo vytŕžení nadchádzajúcej noci. Veziem sa do neznáma s vedomím, že autobus späť neexistuje. Aspoň do rána nie. Pred koncom trasy vystúpim na zastávke, ktorú nepoznám. Kráčam smerom od hlavej cesty. Prejdem pár ulíc zatočím do prava, ľava. Potom zdvihnem zrak od zeme a všímam si okolie, v ktorom sa nachádzam. Hľadám odraz lampy v dyme. Hľadám hrdzavé železné schodisko k zadným dverám opusteného komplexu. Hľadám lavičku, z ktorej počuť vzdialené zvuky áut. Hľadám inšpiráciu vo svojom prostredí, ktorá ma unesie z hlbšie do sna. Niekedy je nepostrehnuteľná voľným okom. Pri pohľade na ňu sa do môjho vedomia každým nádychom vlieva energia. V mojej hlave sa rozbehnú linajky s melódiou a telo udáva rytmus. Keď skladba dohrá. Snažím sa hľada cestu späť do civilizácie. Stretávam ľudí. Pri príležitosti si sadnem do vysvieteného podniku a spoza výkladu sa pozerám na tváre ulice, divadlo na scénach chodníkov. Mesto sa láme a oslavu tmy pomaly prelína modloslužba chladného svetla rána. Postavím sa na zastávku a čakám na prvý autobus. V skorej rannej hodine sa hodím do perín a okamžite zaspávam.

Advertisement