we never sleep
•May 17, 2009 • Leave a CommentEating 3AM Atomic Toasts / MP3
•March 28, 2009 • 3 Comments
Eating 3AM Atomic Toasts / 1:34 _ 2,14 mb (c) Muel
All that you can hear was done in 2 hours – it’s pure fun — It was a long long time ago I created a little musical something… so I tried if I am still able to do it or if I’m too old for a quick pointless pieces like this one. Apparently I’m not!
This and other songs can be downloaded from music player on my site >>
kričím z celej sily
•March 21, 2009 • 1 Comment
kričím s celej sily
na dve morské víly
kričím tak
že ten tlak
zmrší ich na čierny mak
+
je noc!
•March 18, 2009 • Leave a Commentukrátený
•March 5, 2009 • Leave a CommentHow to formate a disc
•February 28, 2009 • Leave a CommentAA / na Vianoce nič nedostaneš
•December 26, 2008 • Leave a Comment
Ctení hostia, drahí Asylumactasania!
Pred vaše zraky dnes slávnostne predostieram nové číslo Asylum Actas. Od posledného prešlo veľa srdce drásajúcich chvíľ (napríklad stiahli sme sa z éteru a prestali písať… a znova začali). Verím, že toto číslo nie je prejavom sentimentality ale neutíchajúcej túžby z času na čas vyraziť si na prechádzku z vlastného tela, života.
Všetci oslovení prispeli (prvýkrát!) a prispeli dobre! Preto sťahujte a čítajte. Sťahujte tak silno až sa pokazí server. Sťahujte aj dvakrát. Potom to dajte niekomu a stiahnite si to znova. A nezabúdajte čítať!
prítomný Neprítomný
•December 21, 2008 • Leave a Comment
Pokiaľ sa dostane tvoje suché oko k týmto pásikom písmen, ktoré ako jazvy od žiletky vedúce po rukách smerom k srdcu otvárajú zatuchlé telo, potom vedz, že človek čo ich píše nie je nikto koho by bolo hodné nasledovať. Nie je nič grandiózne v jeho roku, nič v jeho ére, nie je nič – je len on sám. A jeho osud ti predkladám. Zober si nôž ako na rybu, vnor sa do jeho útrob a s láskou archeológa, toho zaspatého voyera, vyberaj jeho staré kosti…
(pokračovaním je nové číslo AA / Na Vianoce nič nedostaneš, ktoré je uvedené v ďalšom príspevku)
neviditeľná zem
•November 29, 2008 • Leave a Commentsom neviditeľná zem na ktorej stojíš
a obývaš ma bez povolení
- zato ťa pohltím
jedného dňa sa skloníš
v hĺbke šedého vedomia
magnetizuješ nás spolu
- zato ťa zvediem do svojich útrob
nekladieš odpor v presile pohodlia
som len tvoja
si len môj
pokrývam celé tvoje telo
máš oči uši a dotyky len pre mňa
rastiem a som väčšia ako myslíš
priestor je hra zrkadiel, prázdnych tiel
zistíš
som lacná a môžu ma mať všetci
utrhnem ti srdce žiaľom
+samota
kosa v Paríži
•November 26, 2008 • Leave a Comment
V novembri sme šli obmŕzať na celý týždeň do Paríža. Zažili sme prvý sneh s fujavicou na Ajfelovke, a kosu z nosa pri okukávaní ostatných pamätihodností. Dali sme si kondičný beh Lúvrom a prišlo aj na Oskara Wajdla.
Hľa, kto neverí nech sa pozrie na foto z mesta a naše bývanie.
Ešte raz ďakujeme všetkým čo nám naše putovanie umožnili aj spríjemnili (nezabúdame umelcov v metre a na márne roky snáh pani učiteliek francúzštiny). Óórevuááár.




