vocode?

V skratke. Toto je osobný artistický blog entity označovanej Muel. Muel je zakladateľom komunity Asylum Actas. Popri tom sa činí ako muzikotvorca. Ostatné linky nájdete na pravej strane. Prosím už sa nenechajte rušiť a pokračujte v čítaní.

Kolega

zdieľame steny
každej zmeny
a hodiny

pracujeme v chorobe
delíme sa o drobné
jeme a zabúdame

neistá je hranica služobného vzťahu
peniaze vážia snahu
aj človeka

vyprázdni si šuflík
vypni si budík
a za svoj život polož koblo

keď odchádzaš zavajatáš vo dverách
+ kolega

Swinski v ebooku?

V posledných štyroch číslach Asylum Actas som sa okrem iného venoval literárnej postave detektíva Swinského. Nie, že by išlo o moje vrcholné dielo. Ale postupom času sa z gýčovej postavy detektíva a rýchlo kvasených príbehov bez konca stal istý druh návratu do chlapčenského sna. Totižto táto postava sa nevynorila z tieňa seriálov, akoby sa mohlo dnes zdať. Sú za tým strany mrazivých príbehov a prebdené noci imaginárnych vyšetrovaní. No a teraz, keď som viac-menej pochoval časopis AA, by som mohol viac tvoriť samostatne.

Ako lepšie znova začať písať než prepracovať súčasné štyri príbehy, pridať konce a vytvoriť piatu poviedku? Všetko v jednom čiernobielom PDF súbore s ilustráciami.

Pre fanúšikov Swinského musím dať do pozornosti jedinečné knihy:
Abeceda mladého detektíva / Erich Ballinger
O detektívke / Földvári Kornel

Číslo 7 na pultoch!

Ctení hostia, drahí Asylumactasania!

Predkladám pred vás posledné, siedme číslo, ktoré je výsledkom snaženia siedmich ľudí. A čo bude potom? Možno si ho stiahnete, vytlačíte a prečítate. Ktovie. Potom si možno poviete, že ste unavený a najradšej by ste spali. Asi zaspíte a zobudíte sa. A čo sa stane? Číslo, ktoré ste prečítali stratí význam a zomrie. A ďalšie už nebude. Po čase si prečítate staršie číslo, napríklad 4. alebo 5., tie boli dobré. Poviete si škoda. Poviete si, že by ste niekedy mali niečo napísať. Napíšte niečo.

Veselé čítanie vám praje Muel a kolektív

PDF AA: Potom / 17 str. / 0,9 mb

Podporujeme verejné šírenie tohoto diela, debaty všehosocia aj rečnícke krúžky k téme. Mali sme vás radi!

Smutný song

Napriek vulgárnemu tónu v slove “song” som sa ho rozhodol preferovať pred slovenským ekvivalentom patetického pomenovania “pieseň”.

Medzi neresti, ktoré si občasne doprajem patria smutné songy. Sám sa občas chvastám tým, že splodím najsmutnejší album všetkých čias. Inšpirovala ma k tomu nálepka na albume “Antimatter – Leaving Eden” (The saddest band of the world).

Vtedy si sadnem a rozmýšľam nad smutnými vecami, celkom v neškodnom abstraktom merítku. Vyzerá to tak, že bezcieľne, slepo blúdim v myšlienkach a zrazu som smutný bez zjavného dôvodu. Potom sa snažím smútok zachytiť v audio forme, avšak po množiacich sa sťažnostiach som sa uchýlil k vyjadreniu pomocou hudobných nástrojov. Neskôr som tieto mútne melódie dopĺňal textami a tu sa objavil naozajstný problém.

Post Rock

Keď vychádzam z domu je neskorý večer. Premávajú posledné autobusy. Sadnem na jeden z nich. Spolucestujúci sú zmorený dňom alebo vo vytŕžení nadchádzajúcej noci. Veziem sa do neznáma s vedomím, že autobus späť neexistuje. Aspoň do rána nie. Pred koncom trasy vystúpim na zastávke, ktorú nepoznám. Kráčam smerom od hlavej cesty. Prejdem pár ulíc zatočím do prava, ľava. Potom zdvihnem zrak od zeme a všímam si okolie, v ktorom sa nachádzam. Hľadám odraz lampy v dyme. Hľadám hrdzavé železné schodisko k zadným dverám opusteného komplexu. Hľadám lavičku, z ktorej počuť vzdialené zvuky áut. Hľadám inšpiráciu vo svojom prostredí, ktorá ma unesie z hlbšie do sna. Niekedy je nepostrehnuteľná voľným okom. Pri pohľade na ňu sa do môjho vedomia každým nádychom vlieva energia. V mojej hlave sa rozbehnú linajky s melódiou a telo udáva rytmus. Keď skladba dohrá. Snažím sa hľada cestu späť do civilizácie. Stretávam ľudí. Pri príležitosti si sadnem do vysvieteného podniku a spoza výkladu sa pozerám na tváre ulice, divadlo na scénach chodníkov. Mesto sa láme a oslavu tmy pomaly prelína modloslužba chladného svetla rána. Postavím sa na zastávku a čakám na prvý autobus. V skorej rannej hodine sa hodím do perín a okamžite zaspávam.

Topánky

stačí krok
do topánok
ale nie sú moje

čierny lak
láka zrak
no nie sú moje

tlačia palec režú pätu
vyzerajú k svetu
chcem ich troje
ale nie sú moje

chcem ich nechcieť
keď musím nemať
vlastného seba sa
do topánky vstrebať
+

AA číslo 5 žije!

Ctení hostia, drahí Asylumactasania!

Povedzme si narovinu, koľkí z vás už dávno neprečítali žiadnu poriadnu knihu. Koľkí z vás uprednostňujú pohodlie pred umením, ktoré si vyžaduje aktívnu participáciu recipienta. Predstava, že šedé bunky by sa mali hýbať aj v čase (zaslúženého) oddychu, je neúnostná a nejednému z vás teraz prišlo určite zle.

Ak máte teraz na duši výčitky, prinášam vám dobrú správu! Je tu nové číslo Asylum Actas, ktoré komplexne zhŕňa to najlepšie z krátkej beletrie. Garantujeme vám, že po prečítaní stratíte svoje výčitky najmenej na ďalšieho pol roka!

Predstavíme vám globálne otepľovanie v najhoršom šate, žažijete s nami dusno leta, aj mrazenie cestvateľa časom. V neposlednom rade príde detektív Swinski a vo svojom treťom dobrodružstve vám zamotá hlavu nielen jeho femme fatale!

Príjemné čítanie vám praje, za celú chástku AA, Muel

Sťahujte » PDF AA: Dusno (18 str. / 0,9 mb)

Podporujeme verejné šírenie tohoto diela, debaty všehosocia aj rečnícke krúžky k téme. Máme vás radi!

Peklo

z klobúku králik
a zo života peklo
veľa sĺz vzťahom pretieklo

z motyky výstrel
a zo smiechu plač
už tretí rok voláš ma sráč

z motýľa húsenica
a z človeka hlina
za nechtami ostala len špina

z rozkoše život
a zo života peklo
+dlho sa to s nami vlieklo

Truhla pre Adama

človek je zviera
stiahnuté z kože
a prevrátené naruby

človek je nálada
ktorá sa zmení
a počasie ktoré zabíja

ty si ten zázrak
nenávideniahodný
reči plné jedu
+truhla pre Adama

Výzva k AA#6: Dusno

Ctení hostia, drahí Asylumactasania!

Prišiel čas prihlásiť sa k svojej zabudnutej identite AA a podstúpiť daľší krok v svojej kúre. Tento je už šiesty a má názov Dusno.

Takže pokiaľ vám horúčavy oného leta 2010 ešte nezmrštili špongiu v kepeni a mozgovomiešny mok sa nevyparil zo stále zakryvenejšej krbtovej kosti, prosím, venujte chvíľu tejto výzve »